Cassandra Clare Polnočná dáma

Tak KONEČNE som sa pustila do tejto veľmi vychvaľovanej série. Síce mi doma už nejaký ten piatok ležali Polnočná dáma a Pán tieňov, stále som sa však nejako nevedela odhodlať. Ja osobne musím mať totiž na Cassandru špecifickú náladu a obdobie.

Musím uznať, že séria Nástroje smrteľníkov si nejako hneď extra veľmi na začiatku nezískala moje srdce ( Alec a Magnus sú v tomto samostatná kapitola, kedže tých som milovala od začiatku do konca.)

Táto séria však bola iná, hlavné postavy Emma a Julian si ma získali hneď na začiatku. Los Angeleský inštitút mal pre mňa veľmi zaujímavé osobné kúzlo a ja som si jeho priestory dokázala spolu hlavnými a vedľajšími hrdinami plne vychutnať.

Samotná téma vrážd bola zaujímavá, avšak zaujímavejšia bola téma férov. Mark, ako Blackthorn a zároveň fér, mal svoje osobitné čaro a ja som už od jeho objavenia v knihe dúfala, že sa dá nejako dokopy s Cristou.

Vrah ma úprimne prekvapil a bola som tiež do istej miery veľmi smutná, že to bola konkrétne táto osoba.

Hlavná romatická linka bola do istej mieri totiž predvídateľná (hlavne koniec čo ma dosť sklamalo). Našli sa tu ale tiež aj momenty kedy som sa na stránky priblblo usmievala a fandila Emme a Julianovi.

Na tejto knihe ma asi najviac mrzí, že som presne vedela predvídať kroky romantickej linky, avšak ku tomuto konkrétnemu vrahovi mi nezaletela ani jedna myšlienka.

Čo sa týka tejto série, ak ste fanúšikovia Cassandy (pochybujem že ste o nej nepočuli alebo minimálne nevideli nikdy jej knihu ) musíte sa do tejto série pustiť! Ak ste však ale ešte nečítali žiadnu jej knihu odporúčam vám začať so sériou Pekelné stoje, ktorú by mal slovart tento rok dotláčať.(Sama som ju ešte nečítala tak som zvedavá)

4,5/5 Kvôli tej prevídateľnosti.