Francesca Zappia Eliza a More príšer

Táto kniha sa mi spája s veľmi zvláštnou myšlienkou a dňom... Mali ste už niekedy taký strašný deň, že sa vlastne nepokazilo nič ale vy ste sa cítili, akoby sa všetko malo každú chvíľu zhrútiť?

Tak presne táto spomienka a pocit sa mi vybavia, keď pozriem na túto knihu. Pre mňa je teda môj výtlačok niečo čiste osobné a vždy keď naňho pozriem premávam chuť ho predať, a zároveň si knihu znova prečítať.

Eliza bola pre mňa veľmi zvláštna osoba. Bola až príliš introvertná, utiahnutá do seba ale zároveň bola úplne úžasná vo svojom vnútri a ku svojim kamošom. Mala totižto veľmi zvláštny vzťah ku svojmu okoliu veľmi krehký, niekedy až príliš.

Wallace bol pre mňa neutrálna postava. Úprimne vám poviem že ma na začiatku vôbec nezaujal, skôr ma bavilo čítať Elizine postoje a myšlienky. Postupne ako sa ich vzťah ale vyvíjal som si ale uvedomila, že aj on má ako postava niečo do seba. Pre mňa neskôr získal také svoje osobité čaro, ktoré bohužiaľ už asi neuvidím v žiadnej knihe.

V knihe môžete tiež vidieť aj ukážky z Elizinho komixu, ktorý ona sama tvorí a musím uznať že tieto stránky sú naozaj majstrovsky nakreslené a popísané.

Vec ktorú som nemohla na tejto knihe vystáť bol Elizin vzťah k rodičom. Viem že nie každý máme dobrý vzťah k svojim vlastným ale to naozaj sa nemohla ani jedna strana nejako dostatočne snažiť? Pretože naozaj dosť často mi pripadalo ako keby sa iba obe strany navzájom ignorovali a to bol celý ich vzájomný vzťah.

Úprimne vám teda napíšem, že neviem úplne, či toto bude dobrý nezaujatý pohľad čitateľa. Ale môžem vám minimálne doporučiť aby ste knihe dali šancu a nehovorili si, že táto kniha je ďalšia z radu... Pretože si myslím že by určite mala stať za vyskúšanie a urobenie si vlastného názoru.

Vo mne totižto vždy po prečítaní vyvolá zvláštne pocity... 

                                                                     3,5/5