Jonathan French Šedí bastardi

Šedí bastardi boli pre mňa veľmi rozporuplná kniha.
Prvá vec, ktorá ma dokázala priviesť k záchvatu smiechu bolo venovanie (kto ste na neho zvedavaví pozrite si zadarmo prvú kapitolu na Martinuse).
Avšak istú dobu som mala chuť hlavného hrdinu ovaliť lopatou (nie nehovorím to len tak, normálne som pár krát mala tik v ruke), pretože jeho stupidita ma miestami udivovala.
Boli tam momenty kedy som zároveň nechápala ako niečo takéto mohol Šakal ako postava urobiť.
Zároveň však musím zdôrazniť, že autor mal knihu dokonale premyslenú aj keď pár momentov by sa dalo vyškrtnuť.
Avšak veci vďaka ktorým má pre mňa táto kniha také sympatie boli humor a boj.
Autor má dokonalý špinavý humor, ktorý (po kiaľ sa ako ja využívate v sarkastických a trefných poznámkach) vás určite dostane.
Boj bol veľmi dobre napísaný, páčilo sa mi ako boli tieto postavy nemali tú nepremožiteľnú dokonalosť.
Celé opisy som si užívala a naozaj sa mi páčil štýl písania autora.
Sympatizovala som so Šakalom, až na tých pár temných momentov kedy som mala veľmi temné myšlienky. Mojim obľúbencom však bola Nádherná Možno to bude aj tým že nášmu hlavnému hrdinovi na začiatku hneď spôsobila veľmi, veľmi silnú bolesť. (Mužská populácia asi tuší čo myslím.)
Túto skoro dokonalú temnosť odporúčam fanúšikom Tolkiena (svet dosť pripomína Stredozem) a temných kníh kde si jednoducho postavy neberú servítky. Musím zopakovať slová z obálky, ktoré túto knihu dokonale vystihujú: Krvou nasiaknutý špinavý skvost!
                                                                 4/5⭐