Julie Caplin Čajovna v Tokiu

Každý čitateľ (alebo lepšie povedané každý čitateľ romantických kníh) má nejakého toho svojho autora, ku ktorému siaha keď je bez nálady, poprípade netúži začínať s niečím (alebo skôr s niekým) novým, no má chuť si niečo výborné prečítať, odreagovať sa a jednoducho prísť na iné myšlienky.

Sú autorky od ktorých môžem ja sama čítať aj nákupný lístok, a budem jednoducho do ich tvorby zamilovaná, a budem ju chváliť. Nie je to tým, že by tie autorky napísali jednu výbornú sériu, a tým sa pre mňa ich tvorba stala automaticky dokonalou. Ja sa v skutočnosti zamilujem do ich štýlu písania, či už je to svižný štýl, kde udalosti jednoducho rýchlo ubiehajú alebo je to štýl kúzelný až rozprávkový, kde sa autorka vyžíva v metaforách a opisoch, ktoré ten dej tak dokonale utvoria, že ja sama sa pri čítaní cítim, akoby som bola v sne.

Toto samé sa mi stalo pri Julii Caplin, autorkin štýl písania má v sebe jednoducho takú tú iskru, ktorá nakopne dej a zároveň mu dodá také to správne kúzlo. Postavy pre mňa ožijú na papieri a ja zabúdam na svet okolo seba, a iba plyniem spolu s dejom.

V čajovni v Tokiu sa (prekvapivo) presúvame spolu s Fionou do krásneho prostredia Japonska. Fiona, naša hlavná hrdinka, totiž vyhrala fotografickú súťaž, kde je práve ako hlavná cena 14-dňový pobyt v Japonsku. Problémy však nastanú už na začiatku, pretože Fiona zisťuje, že jej mentorom a sprievodcom je muž, ktorý jej pre 10 rokmi zlomil srdce- veľmi známy svetový fotograf Gabe.

Ja som si veľmi užívala ich doťahovanie a škriepky ktoré vznikali na začiatku- dovolím si povedať, že hlavne vďaka blbosti Gabeho, ktorý bol miestami tak slepý, že to až bolelo. Na začiatku som s ním mala trochu komplikovanejší vzťah, ( Hold mne trochu trvá, než si obľúbim tých blbcov, ktorými sú muži v týchto romancách na začiatku.) no neskôr keď sa z neho stal ten pravý chlap som bola veľmi unesená a jednoducho som sa nemohla viac tešiť na časti deja z jeho pohľadu.

Postavy ktoré som ale milovala hneď od začiatku boli miestne ženy, ktoré viedli čajovňu. Či už ich rady alebo pohľad na svet ako taký, boli osviežujúce, nové a v niektorých prípadoch aj veľmi poučné.

Znovu a opäť som si vychutnávala aj miestne jedlo a pitie, pri čom sa mi už tradične veľmi zbiehali slinky. Miestami, keďže až tak dobre nepoznám japonskú kuchyňu, som mala menšie problémy s predstavivosťou, niektoré jedlá som si nevedela až tak dobre predstaviť a tak som trochu tápala. Čo som si však sľúbila je to, že si ešte počas ďalších dní, po prečítaní knihy tieto jedlá dohľadám a zistím ako veľmi chutne aspoň vyzerajú.

Pre mňa bola teda práve táto kniha veľmi zaujímavá a osviežujúca, asi práve kvôli jej exotike a tomu, že k tej ako krajine som mala zo všetkých najmenej blízko. Pre mňa sa teda zaraďuje na 2. miesto v obľúbenosti v dieloch, hneď za Hotýlek na Islandu, ktorý nad touto knihou vyhral naozaj len o chlp.

5/5 Pretože tejto knihe by som sa ani neodvažovala dať niečo iné.

Knihu nemám síce sponzorovanú žiadnym vydavateľstvom, no chcela by som vám odporučiť vydavateľstvo Grada  , ktorý vydávajú túto úžasnú sériu v slovenskom jazyku. Určite sa teda bežte pozrieť na ich stránky a vyberte si tam nejaké zaujímavé tizuly.